Putujeme Velkou Moravou

Kreslená mapa Klasická Turistická Letecká
map Znojmo-Hradiště Mikulčice-Valy Kopčany Pohansko u Břeclavi Staré Město Modrá

Další významné lokality

Výber významných miest z doby Veľkej Moravy vychádza z teritoriálneho záujmu tohto projektu. Týka sa teda predovšetkým Juhomoravského kraja, Zlínskeho kraja a Trnavského samosprávneho kraja, menej už Olomouckého a Moravskosliezskeho kraja. Na Slovensku sa týka Trenčianskeho, prípadne Bratislavského samosprávneho kraja. Z tohto dôvodu zostáva mimo tento zoznam napríklad Nitra, jedno z hlavných centier Veľkej Moravy na území dnešného Slovenska. Hlavnou osou tohto územia je rieka Morava, ktorá od praveku až po stredovek a novovek plnila rolu významnej spojnice medzi juhom a severom.

 

Bojná  (Nitriansky samosprávny kraj, okres Topoľčany)

Lokalita pri juhovýchodnom úpätí Považského Inovca, na hrebeni kopca nazývaného Valisko alebo tiež Turecké valy. Ide o výšinné hradisko s dvoma bránami, ktorého mohutný val tvorený drevohlinenou konštrukciou obopína eliptickú plochu. Na nej boli zistené pozostatky neveľkých obydlí a vodných cisterien, stopy po výrobnej činnosti, hlavne kováčstve. Z hradiska pochádza veľká kolekcia železných predmetov, najpozoruhodnejšie  sú však bronzové pozlátené plakety s náboženskými výjavmi a vyzdobenými písmenami pochádzajúce zrejme z prenosného oltára a bronzový zvon so železným srdcom. Sú to jedinečné nálezy nielen v oblasti strednej Európy. Hradisko zrejme vzniklo už na začiatku 9. storočia. Bolo len ľahko opevnené a skoro bolo zničené. Na hradisku prebiehajú archeologické výskumy, pri ktorých boli nad zahĺbenými pozostatkami obydlia vystavené a sprístupnené dva zruby. Lokalita je dostupná len pomocou terénnych automobilov, k ceste je treba získať povolenie.

 

Bratislava (Slovensko)

Na území hlavného mesta SR sa najvýznamnejšie veľkomoravské sídlo nachádzalo v areáli Hradu. Bolo to výšinné hradisko opevnené drevohlinenou hradbou, na jednom mieste s čelnou kamennou stenou. Na hradisku existoval kamenný palác a niekoľko menších príbytkov, okolo polovice 9. storočia na ňom postavili trojloďovú baziliku. Nálezy naznačujú význam Bratislavského hradu ako správneho a cirkevného centra širšej oblasti v rámci moravského kniežactva. Niekde v jeho okolí sa v roku 907 uskutočnila tiež veľká osudová bitka, v ktorej oddiely starých Maďarov na hlavu porazili spojené bavorské vojská. Nálezy z Hradu sú k videniu v Mestskom múzeu v Bratislave. Priamo v mieste nálezu na hradnej výšine, pod stenami súčasného hradu, sú kamene rôznych farieb, zvýraznené línie základov sakrálnych stavieb všetkých doložených období, vrátane veľkomoravskej baziliky. So slovanskou minulosťou sa dá zoznámiť v Slovenskom národnom múzeu, v ktorého areáli sa nachádza replika slovanskej zemnice.

 

Brno - Staré Zámky u Líšně  (Juhomoravský kraj, okres Brno – mesto)

Lokalita v mieste nazývanom „Staré Zámky“ sa nachádza na výraznom chrbte vo vzdialenosti asi 1,5 km severovýchodne od stredu Líšně. Hradisko malo rozlohu 13 ha. Archeologické výskumy zistili osídlenie snáď zo všetkých období praveku, avšak najväčšieho významu bolo dosiahnuté v dobe Veľkej Moravy. Vtedy bol areál opevnený drevohlinenou hradbou a vznikli priečne hradby, v ktorých zostali miesta nielen pre brány, ale tiež pre stavbu pravdepodobne vežového typu. Na hradisku boli zistené domy aj spevnené cesty, pravdepodobne tu existoval tiež dvorec. Hradisko existovalo nejaký čas aj po zániku veľkomoravského štátu na začiatku 10. storočia. Okrem bežných nálezov, napr. keramiky, odtiaľ pochádza tiež zaujímavá kolekcia liatych bronzov avarského charakteru a časti otrockých pút. Hradisko v Líšni predstavuje najstaršiu opevnenú polohu z doby Slovanov na teritóriu „veľkého“ Brna.

 

Devín (Bratislavský samosprávny kraj, okres Bratislava)

Lokalita sa nachádza na výraznej skalnej vyvýšenine nad vtokom rieky Moravy do Dunaja. Hradisko opevnené ešte v dobe rímskej zemným valom, ktorý využili aj starí Slovania v 9. storočí a doplnili priekopou. Na ploche hradiska sa našli zvyšky sakrálnej stavby s trojlístkovým uzáverom, v blízkosti s menším kostrovým pohrebiskom. Výskumy však nepotvrdili, že by hradisko bolo možné považovať za centrum Veľkej Moravy, ako sa predpokladalo v období romantizmu. Preto sa Devín považuje za hraničnú pevnosť - sídlo veľmoža, ležiaci v mieste najvýznamnejšej prístupovej cesty na Veľkú Moravu. Na Devíne je múzeum s prezentáciou získaných nálezov. Devín je v súčasnosti relatívne dobre dostupný, vedie k nemu cesta. Je miestom celoštátnych oficiálnych osláv, pri ktorých sa spomína veľkomoravská (na Slovensku skôr staroslovenská) minulosť Slovenska. 

 

Chotebuz-Podobora  (Moravskosliezsky kraj, okres Karviná)

Lokalita na katastri osady Podobora na východnom okraji Louckého lesa. Hradisko na ploche necelých dvoch hektárov. Na hradisku bolo zistených niekoľko typov obydlia, doložená železiarska výroba a nájdené niektoré pozoruhodné predmety, napr. kruhové puto a kolekcia šípových hrotov naznačujúcich dobývanie jeho opevnenia. Hradisko zrejme vzniklo ešte v 8. storočí, avšak svojim vývojom bolo zviazané s poľským Sliezskom. Predpokladá sa, že jeho dobývanie je možné datovať do začiatku 80. rokov 9. storočia a spojiť s útokom Svätoplukovho veľkomoravského vojska proti malopoľským Vislanom, po ktorom bolo načas pričlenené k štátu Moravanov. Hradisko sa nachádza takmer na hranici Českej republiky a Poľska. Je dobre návštevnícky dostupné, pričom je na ňom stále vykonávaný archeologický výskum. Na  pôvodných miestach tu bolo vystavané opevnenie centrálnej plochy hradiska a tiež sídliskové objekty. Majú byť realizované aj ďalšie stavby, napr. kultový objekt a informačne - vzdelávacie centrum. Už teraz sa na hradisku konajú akcie skupín „oživenej“ histórie. Správcom je múzeum v Českom Těšíně.

 

Moravany nad Váhom-Ducové  (Trnavský samosprávny kraj, okres Trnava)

Lokalita sa nachádza na vrcholku kopca v polohe Kostelec,  v mieste styku západného úpätia strednej časti Považského Inovca a považského výbežku Podunajskej roviny, medzi obcami Ducové a Hubina, neďaleko Piešťan. V  9. storočí tu bol na ploche 0,5 ha vybudovaný veľmožský dvorec, ktorý vytyčovalo opevnenie - palisáda z dubových trámov a zemného valu. Vnútorný areál dvorca tvorili dve rozmerné zrubové stavby a kamenná rotunda s podkovovitou apsidou, v ktorej okolí sa našlo 17 kostrových hrobov. Dvorec bol sídlom príslušníka spoločenskej elity, ktorého ženské príslušníčky nosili šperky veľmi podobné okrasám z moravských centier, najmä z obce Mikulčice a Starého Města.

V súčasnosti je lokalita obohnaná drevenou palisádou, kameňmi sú vytýčené základy rotundy. Nálezy z miesta sú k zhliadnutiu v Balneologickom múzeu v Piešťanoch. Dostupnosť lokality je dosť obmedzená, avšak vedie k nej v smere od Piešťan nie príliš dobre značená cesta, pri ktorej je možné zaparkovať a zvyšok vyjsť peši.

 

Olomouc  (Olomoucký kraj, okres Olomouc)

Lokalita z obdobia pred vznikom Veľkej Moravy (8. storočie) sa nachádza v polohe Poveľ, dnes na južnom predmestí mesta. Tá zrejme zanikla na prelome 8. a 9. storočia. Stopy osídlenia z doby veľkomoravskej boli však objavené na viacerých miestach mestského historického jadra, väčšinou to boli sídliskové objekty alebo ojedinelé kostrové hroby. V Olomouci zatiaľ nebolo objavené opevnenie, ktoré by bolo možné datovať do 9. storočia, takže predpokladať tu „veľkomoravský hrad“, ako sa niekedy objavuje aj v odbornej literatúre, zatiaľ nie je možné. Z hľadiska dátumu získaných nálezov je zrejmé (a to aj cez niektoré predmety, ktorých doba vzniku je kladená do 8. storočia), že väčšieho významu nadobúda olomoucké osídlenie až na sklonku existencie Veľkej Moravy, kedy sa sem presunula časť obyvateľstva s Maďarmi ohrozenej južnej Moravy, hlavne potom asi z oblastí mikulčickej aglomerácie. Nemožno vylúčiť, že v roku 900 sa niekde v priestore Olomouca usídlil jeden zo štyroch biskupov ordinovaných v tej dobe vyslancami rímskeho pápeža na Morave.

 

Osvětimany (Zlínský kraj, okres Uherské Hradiště)

Lokalita asi 4 km severozápadne od stredu obce na kužeľovitom vrchole v pohorí Chriby. Ide o výšinné hradisko „sv. Klimenta“, ktorého vrcholová časť s rozlohou 8 ha má takmer kruhový tvar. Chránené bolo opevnením drevohlinenej konštrukcie s čelnou kamennou stenou. Okolo sa v tvare oválu tiahne ďalšie valové opevnenie. Hradisko vzniklo pravdepodobne na prelome 8. a 9. storočia. Stáli tu obytné stavby, ale zrejme aj dielňa na výrobu okrás z farebných kovov a jednoduchá sakrálna stavba zasvätená sv. Klimentovi. K lokalite je vzťahovaná veľmi silná cyrilo-metodská tradícia. Podľa nej mal moravský vládca dať hradisko plne k dispozícii byzantským vierozvestom Cyrilovi a Metodovi, ktorí ho v dobách ohrozenia Veľkej Moravy a Veligradu mali využiť ako miesta k uloženiu pozostatkov sv. Klimenta a arcibiskup Metod tu údajne prekladal do staroslovenčiny posledné časti biblických starozákonných textov.

 

Pobedim  (Trenčiansky samosprávny kraj, okres Trenčín)

Lokalita sa nachádza vo výbežku Podunajskej pahorkatiny v severnej časti Trnavskej tabule, na pravobrežnej nive Váhu, neďaleko od Piešťan. V minulosti tu, hlavne okolo archeologicky významných polôh Hradiska a Podhradiska, pretekal Dudváh (dnes potok Dubová). Na spomenutých polohách bolo od prelomu 8. a 9. storočia hradisko, ktorého jedna opevnená plocha, akropola, mala rozlohu 4,1 ha a druhá, predhradie, 3,9 ha. Na hradisku sa našli stopy života vyššej spoločenskej vrstvy, napr. ostrohy a kovania opaska, ale tiež veľké množstvo železných sekerových hrivien, často zastúpených vo viac než desiatich hromadných nálezoch. Doklady remeselnej výroby, najmä železiarstva a kováčstva, boli zistené aj na ďalších archeologických polohách v okolí. Hradisko existovalo predovšetkým v  prvej polovici 9. storočia, kedy mu určite náležala rola regionálneho správneho centra s výrazným zastúpením remeselnej výroby. Teraz je miesto výrazne dotknuté poľnohospodárskou činnosťou.

 

Přerov (Olomoucký kraj, okres Přerov)

Lokalita sa nachádza v priestoroch historického jadra mesta na výraznom skalnom návrší na ľavom brehu Bečvy vo výške cca 220 m nad morom, v priestore tzv. Horného námestia. Zatiaľ čo archeologické výskumy tu jasne doložili opevnenie, teda významný operný bod zo začiatku 11. až konca 12. storočia, veľkomoravské hradisko tu zatiaľ jasne doložené nie je, hoci odtiaľ pochádzajú dnes už pomerne početné doklady života v 9.-10. storočí. Do doby Veľkej Moravy patria predovšetkým početné nálezy keramiky a na Hornom námestí preskúmané dva kostrové hroby patriace vysoko postaveným ženám, u ktorých našli zlaté a strieborné náušnice. Intravilán Přerova je celý zastavaný, takže väčšie odkrývania na jeho ploche sú veľmi obmedzené. V poslednej dobe sa však ukazuje, že sa tu mohlo nachádzať výrazné veľkomoravské osídlenie.

 

 Rajhrad  (Juhomoravský kraj, okres Brno – vidiek)

Jednodielne hradisko oválneho tvaru s rozlohou cca 13 až 14,5 ha, pôvodne obtekané riekami Svratka a Svitava, bolo silno zničené pri výstavbe benediktínskeho kláštora a pri regulácii Svratky v rokoch 1848 až 1851.  Zistené boli zvyšky kamenných deštrukcií, keramické zlomky, kostené nástroje, žernovy a dva depoty železných predmetov, ktoré dokladajú osídlenie hradiska v dobe Veľkej Moravy aj v období nasledujúcom. Z hradiska bohužiaľ nemožno v súčasnosti prezentovať skoro nič. Miestny kláštor by však mohol byť miestom prezentácie veľkomoravskej minulosti daného regiónu, najmä bohatých nálezov z troch blízkych lokalít: Ide predovšetkým o rozsiahle rajhradské kostrové pohrebisko z 9. storočia, ďalej o pohrebisko v Rajhrade na ľavom brehu Svratky a nakoniec z kostrového pohrebiska Malý kopec v Blučine. Na základe tunajšej keramiky zdobenej charakteristickým rytým dekórom bola vytýčená zvláštna keramická skupina „blučinského typu“.

 

Skalica  (Trnavský samosprávny kraj, okres Senica)

Veľkomoravská lokalita sa nachádza v najsevernejšej časti Borskej nížiny, asi 7 km juhovýchodne od centra obce, na svahu klesajúcom smerom k juhovýchodu, v polohe nazývanej Kopečnica. Jedná sa o mohylové pohrebisko. Z celkového počtu asi 100 mohýl bolo preskúmaných celkom 70. Prevažoval v nich kostrový pohrebný rítus – celkom  66 hrobov - nad žiarovým so 7 hrobmi. Medzi nálezmi sa objavili napr. keramické riady a vedierka, nože, šidlá, brúsky, ale aj meč, ostrohy, kopije alebo gombíky a náušnice, nechýbali ani vajíčka. Pohrebisko sa datuje do 9. až 10. storočia, časovo teda spadá do doby Veľkej Moravy. Sortiment a hlavne charakter nálezov jasne dokladá previazanosť obyvateľov pochovaných na tomto pohrebisku s moravskými centrami v Starom Měste a v obci Mikulčice.

 

Strachotím a Dolní Vestonice  (Juhomoravský kraj, okres Břeclav)

Lokalita Strachotím (terajší názov obce je Strachotín) je v súčasnosti zaplavená Novomlynskými jazerami. Pôvodne to bolo hradisko tvaru obličky obohnanej asi 2 m vysokým valom a predsunutou priekopou, ktoré ohradzovali priestor cca 17 ha. Na miestach osídlených už v praveku vznikol v  9. storočí najskôr veľmožský dvorec, okolo ktorého potom niekedy v záverečnom období Veľkej Moravy, zrejme v dôsledku staromaďarského nebezpečenstva, bolo vybudované hradisko. To tiež v priebehu prvej polovice 10. storočia zaniklo. Strachotínske hradisko je bohužiaľ nenávratne stratené, avšak patrilo do sústavy významných juhomoravských operných bodov doby veľkomoravskej.

 

Trenčín  (Trenčiansky samosprávny kraj)

Lokalita sa nachádza na vápencovej skale, na ktorej bol v stredoveku vybudovaný významný Trenčiansky hrad. Na ploche hradnej výšiny bolo zistené osídlenie z obdobia Veľkej Moravy predovšetkým v podobe sídliskových objektov. V roku 1973 tu boli objavené pozostatky pozoruhodnej stavby centrálneho typu - rotundy v podobe základového aj nadzemného muriva postaveného z nepravidelných, neopracovaných kameňov, z vnútra omietnutých. V rotunde bola liata maltová podlaha, na vonkajšej strane má kruhový tvar, z vnútra sú však v plášti muriva zrejmé štyri protiľahlé prázdne výklenky elipsovitého pôdorysu, vytvárajúce tvar štvorlístku. Týmto architektonickým prvkom sa trenčianska rotunda do značnej miery podobá kostolu č. IX v obci Mikulčice, ktorý je datovaný do doby Veľkej Moravy. V okolí rotundy na Trenčianskom hrade sa pochovávalo, hroby sú však chudobne vybavené a obsahujú nálezy až z poveľkomoravského obdobia.

 

Uherské Hradiště  (Zlínský kraj,  okres Uherské Hradiště)

Lokalita sa nachádza na juhovýchodnom okraji mesta, na tzv. sadskej výšine, teraz nazývanej Výšina sv. Metoda. Už na prelome 8. a 9. storočia si výšinu vybrali misionári z oblasti aquilejského patriarchátu, aby na nej vystavali kostol s pôdorysom kríža. Postupne tu vznikol súbor murovaných sakrálnych stavieb s okolitým pohrebiskom, ktorý ešte dotvárala menšia, samostatne stojaca kruhová stavba typu rotundy. Južne od tohto súboru stála dlhá obytná drevená halová stavba palácového typu, naopak severne, oddelené dvomi mohutnými stenami, sa nachádzalo zrubové sídlisko. Medzi najpozoruhodnejšie nálezy patrí olovený krížik s gréckym nápisom a Ukrižovaným, úlomky sklenených lampičiek byzantského aj karolínskeho pôvodu, stily, ktorými sa ryli písmenka do voskových povrchov doštičiek, početné zlaté a strieborné šperky ojedinelých tvarov. To naznačuje, že na sadskej výšine vzniklo v druhej polovici 9. storočia sakrálne centrum, aké v oblasti Veľkej Moravy nemá porovnanie. Tu pôsobili členovia byzantskej misie po odchode z obce Mikulčice. Metod tu pravdepodobne pôsobil až do svojej smrti v roku 885. Lokalita je v správe Slováckeho múzea v Uherskom Hradišti.

 

 

 

Nahoru
Čeština